Dzurinda napomáhal vraždeniu

Máme tu síce Fica, máme tu aj ďalšieho zločinca a podvodníka Kisku a ich orientáciu na neofašistické režimy ako ten na Ukrajine, osobnú zodpovednosť za tisíce nevinných obetí však musí niesť predovšetkým Dzurinda a jeho ľudia. V priebehu 11 týzdňov došlo k 960 útokom, počas ktorých bolo zhodených 14 000 bômb, vrátane tzv. špinavých bômb, kazetovej munície a bômb s ochudobneným uránom. Bomby  na obyvateľstvo vtedajšej Juhoslávie boli pre istotu zhadzované z výšky 6000 metrov.   Zarážajúcim faktom je, že zásadné strategické ciele boli eliminované už v tretí deň agresie, vojna však pokračovala ďalších 75 dní. Po tejto katastrofe ostalo 3500 obetí z toho 2000 civilistov a 500 detí, ktorým postavili pomník. Túto katastrofou označil vojnový zločinec Havel ako humanitárne bombardovanie a ďalší zločinec Dzurinda ho cynicky ospravedlnil ako našu vstupenku do NATO. Faktom ostáva, že letectvo okrem vyprázdňovania muničných skladov a fantastickom kšefte vojensko – priemyselného komplexu okrem zámerného vyvražďovania slovanskej krajiny priamo a vedome podporovala kosovské teroristické bandy UÇK. O tom, že sú teroristické nemali USA žiadne pochybnosti, keďže ich na zozname teroristov viedli už dlhší čas. So srbskou stranou (minister obrany Srbska) sme už nadviazali kontakty. Dzurinda sa ako premiér Slovenska dopustil toho najťažšieho zločinu – vojenskej agresie a to tým, že povolil prelety americkým lietadlám bombardujúcim slovanskú krajinu Srbsko v roku 1999. Definícia agresie podľa OSN čl.3, písmeno f: „agresiou je aj poskytnutie územia pre útočiacu krajinu proti tretej krajine.“ To sa pochopiteľne týka aj  vzdušného priestoru. Týmto aktom nás Dzurindova administratíva prvý krát po druhej svetovej vojne priamo vtiahla do vojnového konfliktu a dokonca zo Slovenska učinila agresora. Verejnosť by nemala zabúdať a pre tohto vojnového zločinca spolu s ďalšími zodpovednými ako Kukan by mala žiadať a pripravovať spravodlivý a exemplárny trest.